Všetko sa začalo smrťou našej drahej svine Gertrúdy. Bohužiaľ, neodišla za Pánom Bohom do prasacieho neba kvôli starobe či voľajakej chorobe, ale kvôli vražde spáchanej na nej samotnej. Poviem vám tu všetkým prítomným: veru, dobrý džvir to bol len čo je pravda! A takto to všetko zapadlo dokopy.

Ráno som sa zobudil na obrovský krik prichádzajúci spoza dverí. „Janči, zabili nám sviňu Gertrúdu,“ oznámila mi mama hneď čo vošla do mojej izby. Myslel som si, že ide iba o žart. Veď kto by dokázal ublížiť nášmu džviru? No, bohužiaľ, žart to nebol. Naozaj zabili našu sviňu. Stalo sa to preto, aby sa naši mohli zúčastniť v súťaži ENTER, ktorá sa konala v našej dedine, o najlepšie klobásky a pokrmy zo svine. Výhra bola nemalá: 2 pohovky značky Narcos a 300 eur. No teda poviem vám: jeden prasací život vymeniť za pohovky, ktoré i tak skončia u strýčka Bernarda a ten ich potom rozoberie a odnesie na smetisko, pretože mu budú v chalupe zavadzať a za 300 eur, ktoré i tak skončia v dedinskej krčme. Veru, smutno mi je. No všetky tieto myšlienky som musel zavesiť na štipec na šnúru na bielizeň. Prišla väčšia starosť menom Hana, ktorá o mne tvrdí, že som, vraj, dekadentný od smrti našej svine. Po prvé: neviem čo to znamená a po druhé: výsostne ma to uráža! Ako si môže o mne, Jančim, dovoliť niečo takéto povedať dievča, ktoré sa rozplakalo hneď prvý deň ako sa prisťahovala do našej milovanej dediny až z ďalekej Bratislavy a nemala tu dostatočný mobilný signál, aby si mohla užívať svoje nekonečné dáta. No je mi tam toho! No, problém je ten, že práve ja z našej rodiny musím pomáhať Hane sa zaradiť do dedinského života, pretože Hana… no, ako to povedať… má problém si čo i len postaviť vodu na čaj, pretože jej ruky nie sú zvyknuté na „robotu“. Ale prečo som túto úlohu dostal ja tak to mi je záhadou doteraz. Je to podľa mňa väčšia záhada ako to prečo tu nemáme vlakovú stanicu a aj napriek tomu nám idú rušiť autobusy! 

Citoslovcia „Ci jeho!“ alebo „Au!“ tu počuť od skorého rána. Prišla naša Hana, ktorá pred svojím príchodom do našej dediny používala slová typu „Wau!“ a „Cool!“ a nič iné nepoužívala. Ale predsa len tu býva až 3 dni a niečo sa na ňu muselo nalepiť. Teraz momentálne sa „snaží“ s mojou mamou uvariť guľáš v našom kotly. No teda poviem vám, ťažší recept si teda vybrať nemohla! Nemohol som sa na to pozerať, tak som si išiel k oblaku že sa pozriem naše zvieratá, čo nám zostali. No zrazu som počul buchot. Otočil som sa. Na Hanu padal ten veľký kotol. Rýchlosťou namydleného blesku som sa rozbehol a zachránil som ju. Aspoň som si to myslel.

A v tom som sa prebudil celý spotený na posteli. Neexistovala žiadna sviňa Gertrúda. Hana a ani len dedina. Všetko to bol iba sen po dopozeraní najväčšieho slovenského gýču menom Farma. „Alex, šic odtiaľ!“ aspoň niečo dedinské som riekol môjmu kocúrovi ktorý sa vyvaľoval na diváne a vykročil som do nového dňa.

Annamária Polačková (4.B)