J. Markoš: Sila rozumu v bláznivej dobe, 2019

„Píše sa rok 2012… V malej internetovej herni sedí približne desiatka hráčov, mnohí z nich si predplatili pobyt v nej na niekoľko dní. Vstupuje 23-ročný inžinier Čchen Jún-Jú a zaplatí za 23 hodín hodín online hrania. Po desiatich hodinách strávených vo svete World of Warcraft umiera. Hlava mu klesne na prsia a ruky ostanú spočívať na klávesnici.

Jeho smrť vôbec nikto nespozoruje. Na konci jeho predplateného času, o trinásť hodín neskôr, ho príde zobudiť zamestnanec kaviarne. Až on si všimne, že mladý muž je mŕtvy, a privolá políciu. Viacerí hráči zistia, že sa deje niečo nezvyčajné, až v okamihu, keď muži zákona oblepujú herňu policajnou páskou… Niektorí hráči ani v tomto okamihu neopustili počítače. Pokračovali v hraní, až pokým ich policajti nevyviedli.“ (str. 17)

Ján Markoš, lektor kritického myslenia a šachový veľmajster, otvára azda najaktuálnejšie problémy dnešnej doby, kedy je sila rozumu nevyhnutná. Ak sa chceme orientovať v internetovej divočine a prežiť bez ujmy (hlavne duševnej), v psychickom zdraví, v harmonických vzťahoch, so spoločenským nadhľadom a triezvym úsudkom na politiku a veci verejné…, teda ako zdravá konzistentná osobnosť, je nevyhnutné nielen zobrať jeho rady na vedomie, ale neustále sa nimi riadiť.

Kniha Sila rozumu v bláznivej dobe, ktorá sa stala bestsellerom Denníka N, je napísaná nie sucho, ale veľmi pútavo a živo, je plná konkrétnych a názorných príkladov zo života, ktoré nás niekedy udivujú svojou bizarnosťou, a vytvárajú ilúziu magického realizmu. Možno práve preto je čas uvedomiť si, že „internet je ako stoka“ (str. 89), z ktorej by sme mali slobodne vystúpiť a svoj zrak zamerať na skutočnú realitu, v ktorej môžeme nájsť svoje autentické šťastie.

Anežka Richtariková

https://www.artforum.sk/katalog/127476/sila-rozumu-v-blaznivej-dobe

Satchin Panda, PhD: Cirkadiánny kód, 2022

Mimoriadne poučná kniha v dnešnej dobe. Autor oživuje užitočné fakty pútavými príkladmi zo života. Kniha je napísaná s ľahkosťou a nadhľadom, prečítala som ju akoby na jeden dych a najdôležitejšie rady som začala aplikovať okamžite do svojich každodenných návykov. Ich efekt pocítite hneď, ako to vyskúšate. 

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=1432983&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Anders Hansen: Dobehni svoj mozog, 2019

Mimoriadne inšpiratívne čítanie, ktoré prináša nádej: „Všetko nasvedčuje tomu, že vďaka fyzickej aktivite sme múdrejší“ (str. 195) Množstvo najnovších objavov, argumentov, presvedčivých faktov, príkladov, vedeckých experimentov i štatistík vytvára komplexný obraz autora – švédskeho psychiatra Andersa Hansena o fungovaní najdôležitejšieho ľudského orgánu, ktorý zásadne ovplyvňuje kvalitu nášho života. Hlavne v dnešnej roztržitej, konzumnej, apatickej a zlenivenej digitálnej kultúre je takmer nevyhnutné vrátiť sa k prirodzenému a zdravému spôsobu života, ktorý spočíva v pohybe: „Sila mysle spočíva v pohybe, nie v pokoji.“ Alexander Pope (str. 73)

 (Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=676985&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Thomas Erikson: Obklopený idiotmi, 2019

Napriek tomu, že niektoré myšlienky sa opakujú, kniha je napísaná ľahko a pútavo, dá sa pobaviť na niektorých príkladoch zo života. Nemyslím, že existuje iba jeden dominantný prevažujúci typ osobnosti, za zamyslenie by stálo, ako sa navzájom ovplyvňujeme a dopĺňame.. Za lepšiu alternatívu typológie osobností považujem Eneagram..

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=453467&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Haruki Murakami: Slon mizne, 2017

Premyslené a vypointované poviedky , otvorené, presahujúce, nevyčerpateľné, jazykovo presné, naznačujúce majstrovstvo autora, ktorý sa neustále s čitateľom zahráva. Písanie a čítanie – ako šachova partia, v ktorej je víťazom každý. Akokoľvek uchopíte text, vždy natrafíte na hlbočinu – je Murakamiho slon metaforou Exuperyho slona, ktorého zjedol had a dospelí ho nevideli, pretože nedokázali vidieť v skrytosti? „Ľudia vo svete kitchen túžia po určitej jednotnosti. Jednotnosť dizajnu, farby, funkcií“ (tsr. 374) Komerčnosť, stádovitosť, povrchnosť, odľudštenosť, ktoré autor zobrazuje ako geniálny pozorovateľ, je desivo pravdivá: „Postavy, ktoré vidím, nemajú tváre. To mlčanie je ako ľadová voda a postupne vsakuje do všetkého. V tom tichu sa všetko rozpúšťa na lepkavé bahno. A ja sa v ňom roztápam, a nech akokoľvek kričím o pomoc, nikto ma nepočuje.“(str. 351)

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=166902&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Jordan B. Peterson: 12 pravidiel pre život. Liek na chaos, 2018

Názov môže zavádzať, nedajte sa pomýliť, autor sa určite nestavia do pózy „majstrov pravidiel pre život“ , typických pre povrchnú motivačnú literatúru, ktorí majú recept na všetko. Text má nádych filozofovania, kladie otázky, núti zamýšľať sa… Stále máte pocit, že vás presahuje, núti namáhavo hľadať. To ale neznamená, že navodzuje ťaživú príchuť zložitosti a neobsiahnuteľnosti života, naopak, s akousi ľahkosťou, nadhľadom, občas iróniou a vtipom ponúka vlastnú ľudskú skúsenosť. To považujem za najhodnotnejšie. Je to príjemná, jazykovo a štylisticky kultivovaná reflexia človeka s prenikavým intelektom.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=308192&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Martin Heidegger: Nietzscheho výrok Bůh je mrtev, 2020

Esej o zabudnutom hľadaní v podaní Heideggera nemôže vykoreniť pachuť nihilizmu, ktorú zavial Nietzsche výrokom „Búh je mrtev“. Nádej – zvlášť v dnešnej dobe – prináša Heidegger v závere svojho brilantného za-myslenia, kedy konštatuje čo a ako „pomatenec bez ustáni vykřikoval: Hledám Boha! Hledám Boha!“

„Takto vy-šinutý člověk nemá nic společného se sortou oné kolemstojíci veřejnosti, „která nevěří v Boha. Neboť ti jsou nevěříci nikoli proto, že búh jakožto búh by se pro ně stal nevěrohodným, nýbrž proto, že možnost víry sami vzdali, protože už nemohou boha hledat. Nemohou už hledat, protože už nemyslí. Kolemstojíci veřejnost odstranila myšlení a nahradila je žvanením, které větří nihilizmus všude tam, kde považuje za ohrožené své vlastní mínění. Táto stále ještě převládajíci sebezaslepenost vúči skutečnému nihilizmu, si tímto zpúsobem zkouší vymluvit svúj strach z myšlení. Tento strach je strach ze strachu.

Oproti tomu je pomatenec ten, kdo hledá Boha tím, že po něm volá…

A co ucho slyší? Stále ještě ten křik neslyší? Tak dlouho ho nebude slyšet, dokud nezačne myslet. Myslet začne teprve tehdy, až pochoppí, že po staletí oslavovaný rozum je nejzarputilejším protivníkem myšlení.“(str. 53-54) 

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=807461&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Wim Hof: Metóda Wima Hofa, 2020

Chlad, dýchanie a myseľ sú hlavné piliere metódy ľadového muža – Wima Hofa. Hlavne v dnešnej dobe je metóda tohto misionára revolúčna. Je potrebné ju vyskúšať na vlastnej koži. Funguje to. Chce to len odvahu prekonať sa a získať vnútornú silu, ktorá dokáže zmeniť svet. „To, čo je za nami a čo je pred nami, sú iba maličkosti v porovnaní s tým, čo tkvie v nás. A keď to, čo v nás tkvie, odhalíme svetu, začnú sa diať zázraky.“ Henry Stanley Haskins.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=815237&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Michail Bulgakov: Majster a Margaréta, 2019

Večná faustovská téma zapredania duše diablovi je u Bulgakova trochu posunutá. Majster musí zdieľať osud Margaréty, avšak jeho zatratenie je iné ako zatratenie piláta, ktorý zradil Ježiša (skutočného Majstra). Majster – spisovateľ, zatratený totalitným komunistickým režimom má svoj zrkadlový obraz v Matúšovi, ktorý sa postavil (na rozdiel od Piláta) proti režimu a spisoval jeho príbeh. Napriek rozvláčnym opisom komediálnych démonov, čo je predstava totalitného (komunistického) vnímania čertov ako rozprávkových bytostí , ktoré nastavujú zrkadlo – im v závere Bulgakov strháva masku a obnažuje ich hrôzu v klamstve, keď prichádzajú na temnú bezútešnú kamenistú pláň a Majster sa pýta, kam má ísť… Majster nemôže ísť tam, kam posielal Piláta – za Ježišom (ako diabol tvrdí: „načo sa hnať po stopách toho, čo sa už skončilo“) V skutočnosti sa to neskončilo. Preto si zo všetkých príbehov autor vybral práve tento – Ježiš zomrel, aby nás vykúpil pre večný život. To je skutočná láska. Preto diabol nevyhral, ani nikdy v nijakej (akokoľvek totalitne deformovanej podobe) nemôže vyhrať. Pravda, o ktorej vždy budú slobodní spisovatelia písať, sa umlčať nedá, vždy bude mať svojich učeníkov.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=641053&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)