Anders Hansen: Dobehni svoj mozog, 2019

Mimoriadne inšpiratívne čítanie, ktoré prináša nádej: „Všetko nasvedčuje tomu, že vďaka fyzickej aktivite sme múdrejší“ (str. 195) Množstvo najnovších objavov, argumentov, presvedčivých faktov, príkladov, vedeckých experimentov i štatistík vytvára komplexný obraz autora – švédskeho psychiatra Andersa Hansena o fungovaní najdôležitejšieho ľudského orgánu, ktorý zásadne ovplyvňuje kvalitu nášho života. Hlavne v dnešnej roztržitej, konzumnej, apatickej a zlenivenej digitálnej kultúre je takmer nevyhnutné vrátiť sa k prirodzenému a zdravému spôsobu života, ktorý spočíva v pohybe: „Sila mysle spočíva v pohybe, nie v pokoji.“ Alexander Pope (str. 73)

 (Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=676985&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Thomas Erikson: Obklopený idiotmi, 2019

Napriek tomu, že niektoré myšlienky sa opakujú, kniha je napísaná ľahko a pútavo, dá sa pobaviť na niektorých príkladoch zo života. Nemyslím, že existuje iba jeden dominantný prevažujúci typ osobnosti, za zamyslenie by stálo, ako sa navzájom ovplyvňujeme a dopĺňame.. Za lepšiu alternatívu typológie osobností považujem Eneagram..

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=453467&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Haruki Murakami: Slon mizne, 2017

Premyslené a vypointované poviedky , otvorené, presahujúce, nevyčerpateľné, jazykovo presné, naznačujúce majstrovstvo autora, ktorý sa neustále s čitateľom zahráva. Písanie a čítanie – ako šachova partia, v ktorej je víťazom každý. Akokoľvek uchopíte text, vždy natrafíte na hlbočinu – je Murakamiho slon metaforou Exuperyho slona, ktorého zjedol had a dospelí ho nevideli, pretože nedokázali vidieť v skrytosti? „Ľudia vo svete kitchen túžia po určitej jednotnosti. Jednotnosť dizajnu, farby, funkcií“ (tsr. 374) Komerčnosť, stádovitosť, povrchnosť, odľudštenosť, ktoré autor zobrazuje ako geniálny pozorovateľ, je desivo pravdivá: „Postavy, ktoré vidím, nemajú tváre. To mlčanie je ako ľadová voda a postupne vsakuje do všetkého. V tom tichu sa všetko rozpúšťa na lepkavé bahno. A ja sa v ňom roztápam, a nech akokoľvek kričím o pomoc, nikto ma nepočuje.“(str. 351)

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=166902&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Jordan B. Peterson: 12 pravidiel pre život. Liek na chaos, 2018

Názov môže zavádzať, nedajte sa pomýliť, autor sa určite nestavia do pózy „majstrov pravidiel pre život“ , typických pre povrchnú motivačnú literatúru, ktorí majú recept na všetko. Text má nádych filozofovania, kladie otázky, núti zamýšľať sa… Stále máte pocit, že vás presahuje, núti namáhavo hľadať. To ale neznamená, že navodzuje ťaživú príchuť zložitosti a neobsiahnuteľnosti života, naopak, s akousi ľahkosťou, nadhľadom, občas iróniou a vtipom ponúka vlastnú ľudskú skúsenosť. To považujem za najhodnotnejšie. Je to príjemná, jazykovo a štylisticky kultivovaná reflexia človeka s prenikavým intelektom.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=308192&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Martin Heidegger: Nietzscheho výrok Bůh je mrtev, 2020

Esej o zabudnutom hľadaní v podaní Heideggera nemôže vykoreniť pachuť nihilizmu, ktorú zavial Nietzsche výrokom „Búh je mrtev“. Nádej – zvlášť v dnešnej dobe – prináša Heidegger v závere svojho brilantného za-myslenia, kedy konštatuje čo a ako „pomatenec bez ustáni vykřikoval: Hledám Boha! Hledám Boha!“

„Takto vy-šinutý člověk nemá nic společného se sortou oné kolemstojíci veřejnosti, „která nevěří v Boha. Neboť ti jsou nevěříci nikoli proto, že búh jakožto búh by se pro ně stal nevěrohodným, nýbrž proto, že možnost víry sami vzdali, protože už nemohou boha hledat. Nemohou už hledat, protože už nemyslí. Kolemstojíci veřejnost odstranila myšlení a nahradila je žvanením, které větří nihilizmus všude tam, kde považuje za ohrožené své vlastní mínění. Táto stále ještě převládajíci sebezaslepenost vúči skutečnému nihilizmu, si tímto zpúsobem zkouší vymluvit svúj strach z myšlení. Tento strach je strach ze strachu.

Oproti tomu je pomatenec ten, kdo hledá Boha tím, že po něm volá…

A co ucho slyší? Stále ještě ten křik neslyší? Tak dlouho ho nebude slyšet, dokud nezačne myslet. Myslet začne teprve tehdy, až pochoppí, že po staletí oslavovaný rozum je nejzarputilejším protivníkem myšlení.“(str. 53-54) 

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=807461&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Wim Hof: Metóda Wima Hofa, 2020

Chlad, dýchanie a myseľ sú hlavné piliere metódy ľadového muža – Wima Hofa. Hlavne v dnešnej dobe je metóda tohto misionára revolúčna. Je potrebné ju vyskúšať na vlastnej koži. Funguje to. Chce to len odvahu prekonať sa a získať vnútornú silu, ktorá dokáže zmeniť svet. „To, čo je za nami a čo je pred nami, sú iba maličkosti v porovnaní s tým, čo tkvie v nás. A keď to, čo v nás tkvie, odhalíme svetu, začnú sa diať zázraky.“ Henry Stanley Haskins.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=815237&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Michail Bulgakov: Majster a Margaréta, 2019

Večná faustovská téma zapredania duše diablovi je u Bulgakova trochu posunutá. Majster musí zdieľať osud Margaréty, avšak jeho zatratenie je iné ako zatratenie piláta, ktorý zradil Ježiša (skutočného Majstra). Majster – spisovateľ, zatratený totalitným komunistickým režimom má svoj zrkadlový obraz v Matúšovi, ktorý sa postavil (na rozdiel od Piláta) proti režimu a spisoval jeho príbeh. Napriek rozvláčnym opisom komediálnych démonov, čo je predstava totalitného (komunistického) vnímania čertov ako rozprávkových bytostí , ktoré nastavujú zrkadlo – im v závere Bulgakov strháva masku a obnažuje ich hrôzu v klamstve, keď prichádzajú na temnú bezútešnú kamenistú pláň a Majster sa pýta, kam má ísť… Majster nemôže ísť tam, kam posielal Piláta – za Ježišom (ako diabol tvrdí: „načo sa hnať po stopách toho, čo sa už skončilo“) V skutočnosti sa to neskončilo. Preto si zo všetkých príbehov autor vybral práve tento – Ježiš zomrel, aby nás vykúpil pre večný život. To je skutočná láska. Preto diabol nevyhral, ani nikdy v nijakej (akokoľvek totalitne deformovanej podobe) nemôže vyhrať. Pravda, o ktorej vždy budú slobodní spisovatelia písať, sa umlčať nedá, vždy bude mať svojich učeníkov.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=641053&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Haruki Murakami: Spánek, 2020

Hutné mnohovýznamové dielko s úžasnou grafikou (podobne ako Podivná
knihovna). Obraz ľudského odcudzenia a neporozumenia v modernej spoločnosti
s nádychom čarovnej mystiky, surreálna, existencializmu a napätia do poslednej
chvíle, kedy autor zakončuje klasicky – nedopovedaným otvoreným takmer
trilérovým obratom. Ani tu nezaprel v sebe autor postmodernistu – odkazom na
citát o nešťastných manželstvách v Anne Kareninovej. Majstrovký text.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=713099&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Haruki Murakami: Podivná knihovna, 2014

Magické putovanie chlapca naboso labyrintom knižnice evokuje hľadanie tajomstva života. Bizardné postavičky, ktoré stretáva – anjeli(krásna nemá dievčina, ovčí mužík či vtáčik) aj démoni (tyranský dedo) ho sprevádzajú až do okamihu precitnutia, kedy si uvedomuje svoju realitu – stratu mamy. Mystický snový svet, ktorý Murakami maľuje, je hlboko ľudský, v ktorom krása, dobro, odvaha, sila, sloboda a láska víťazí nad bolesťou, utrpením, strachom , zbabelosťou, tyraniou i stratou. Text je otvorený, nedopovedaný, plný symbolov a filozofických otázok. Čítať ho je skutočný zážitok, vždy máte pocit, že vás čímsi presahuje.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=184632&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Haruki Murakami: O čem mluvím, když mluvím o běhání, 2010

Sústredennosť, vytrvalosť, sebaprekonávanie, …zručnosti nevyhnutné pre dobrý život analyzuje Murakami svojským príťažlivým štýlom. Nedáva rady, skôr nastoľuje otázky, vychádzajúce z osobnej skúsenosti spisovateľa a maratónskeho bežca. Autor píše ako existencialista: „běhám, abych dosáhl prázdna. I do takového prázdna se občas samovolně vplíži momentálni myšlenky,… které se podobají mrakum na obloze… přicházejí a pak táhnou dál. Obloha ale zústavá pořád stejná“ O písaní a behaní píše autor zanietene a s vášňou, ako o veciach, ktoré sú v jeho živote najdôležitejšou esenciou. Možno vás to naštartuje začať s behaním:)

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=81372&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)