Trpko sarkastická výpoveď, alebo skôr mozaika výpovedí o trpkosti, ľudskosti, sile, odhodlaní všetko prekonať napriek nepriazni osudu. Napriek strate, bezmocnosti, absencii toho najdôležitejšieho – rodiny, je húževnatá a nespútaná sila života schopná vytrysknúť aj v tých najpríkrejších a najbiednejších podmienkach. Dôkazom je Dida (Diana), ktorá podľa filozofie: mágovia j(v)edia viac, sa dokáže neuveriteľne „napraskať“, a to hlavne v najťažších okamihoch a situáciách, v ktorých sa ocitne. Paradoxne, vychovávateľ Matrtaj, ktorý deti učí sparťanskej výchove, sa nedokáže vysporiadať so stratou Carlosa a dobrovoľne zomiera na vyhladovanie.

Hoci sa príbeh rozbieha pomaly, v druhej polovici naberá na dramatickosti, hlavne po zmiznutí Carlosa, a striedaním perspektívy rozprávača vytvára napätie, ktoré vyvrcholí v rozkrytí tety z mliečneho baru. V tragickom svete Didy si škaredosť a krása vymieňajú tváre, prepletajú ruky, pokorne, otvorene a odvážne pozerajú do očí: „Utrpenie nás posilňuje, ťažoba zoceľuje a vyrastať bez rodičov je to najlepšie, čo môže človeka stretnúť“…(str. 241)

(Nájdete na https://www.martinus.sk/?uItem=2623059&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)