„Sme cítiace stvorenia, ktoré myslia, nie mysliace tvory, ktoré cítia.“ (s. 129)

„Máme moc a čas rozhodnúť sa, kým a akí chceme byť“ (s. 7)

Neurovedkyňa J. B. Taylor po získaní doktorátu v Indiane odišla do Bostonu, kde , strávila 2 roky na oddelení neurovedy. Ďalšie 4 roky strávila na harvardskom oddelení psychiatrie. Vo veku 36 rokov sa stala najmladším človekom, ktorý bol kedy zvolený do správnej rady Národnej aliancie pre duševné choroby. Na vrchole života – 10.12.1996 arteriovenózna malformácia explodovala v ľavej hemisfére jej mozgu a v priebehu 4 hodín sledovala, ako sa jej mozgové funkcie jedna po druhej vypínajú. Ako sa ukázalo, narodila sa s vrodenou neurologickou poruchou mozgu, o ktorej nevedela. Bolo pre ňu – ako neurologičku fascinujúce sledovať, ako sa jej mozog rozpadáva. Trvalo 8 rokov, kým sa jej telo zotavilo. Jej životopis s názvom Môj okamih precitnutia. Osobná cesta vedca do hlbín mozgu sa stal bestsellerom časopisu New York Times. V roku 2008 prednášala na konferencii TED a dostala sa medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete.

Inšpirujúce svedectvo o uzdravujúcich schopnostiach mozgu podáva autorka, ktorá sprevádza čitateľa štyrmi „izbami“, v ktorých sa skrývajú štyri osobnosti nášho ja. Pre každú si vymyslela vlastné meno, predstavila ich v rôznych situáciách – veľmi názorne a trefne ich opísala, myslím, že každý sa v nich nájde.

Najzaujímavejšia bola pre mňa osobnosť č.4 v pravej mozgovej hemisfére: Ak niečo nie je merateľné alebo ak nie je možné replikovať experimentálne výsledky, náš ľavý mozog sa často rozhodne poprieť jeho existenciu alebo jeho hodnotu úplne negovať. Táto priepasť medzi tým, čo môžeme študovať vo vedomej oblasti nášho mozgu a tým, čo nie je merateľné ani replikovateľné v oblasti nášho vedomia pravého mozgu, vyžaduje, aby sme urobili veľký skok vo viere, ak chceme, aby to naša myseľ pochopila. (s. 136)

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=1459691&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)