Píše sa rok 1968 a my sa nachádzame v oblasti socialistickej Československej republiky, ktorá túži po zmene. Chce sa slobodne nadýchnuť a mať priestor vyjadriť sa bez cenzúry a strachu pred trestom. O to sa pokúšajú aj v budove redakcie Československého rozhlasu statoční redaktori pod krídlami Milana Weinera. Medzi seba príjmu nového spolupracovníka Tomáša, ktorý má v opatere svojho mladšieho brata, a príslušníci tajnej služby sa chcú jeho vydieraním dopracovať k informáciám a prichytiť ľudí v kompromitujúcich situáciách počas boja proti vtedajšiemu režimu. Tomáš si musí vybrať a rozhodnúť sa rozumom alebo srdcom. V neistej dobe plnej nečakaných zvratov, kedy človek musí zápasiť o svoju česť, sa nájdu ľudia, ktorí nestrácajú nádej v lepšiu budúcnosť, bojujú za svoje ideály a nasadzujú holé životy, aby sa budúce generácie mali lepšie. Nevzdávajú to, obetujú aj najvyššiu cenu – vlastnú existenciu. Vďaka ním môžeme o niekoľko desiatok rokov neskôr v súčasnej dobe rozprávať o demokracii. Aj preto je nesmierne dôležité si vždy pripomínať, komu za to vďačíme. Ľuďom, ktorí to nevzdali, neopustili našu krajinu v čase biedy, ľuďom, ktorí bojovali v prvých radoch a chceli zmenu.

Nuž, preto sme sa aj my v jedno sychravé školské dopoludnie 15.10.2024 vybrali zo školy na filmové predstavenie premiérového filmu – Vlny. Po nekonečnom čakaní za kolou a pukancami sme si sadli do hľadiska a nechali sa unášať príbehom podľa skutočných udalostí. Skvelé herecké výkony boli sprevádzané aj unikátnym zvukovým podfarbením, ktoré dodávalo deju napätie, hĺbku, dynamickosť a dramatickosť zároveň. Myslím, že filmové spracovanie tejto témy nás oslovilo, pretože je aj dnes veľmi aktuálne. Platí totiž, že  národ, ktorý sa nevie poučiť zo svoj minulosti, je odsúdený prežiť ju znovu.

Dominika Tarjanová