Jednoduchý opis zápasu stroskotanca, ktorý prežije 10 dní na mori, je úchvatným obrazom sily ľudského ducha. Telo je slabé, je iba škrupinkou, smietkou unášanou  živlom prírody. Avšak duch, poháňaný silou viery a nádeje, prekoná čokoľvek – smäd, hlad, bolesť, utrpenie… Motív hodiniek, akoby refrén, ktorý neustále udáva rytmus textu, zároveň vytvára silný kontrast, až paradox – na jednej strane vrhajúci hrdinu do presne vymedzeného (až reportážne napätého) časopriestorového ukotvenia, a na druhej strane do neurčitého, večného, osudového, neuchopiteľného, snového, mýtického miesta na mori. Myslím, že to miesto má v sebe každý z nás. Je to substancia, esencia života, ktorá preniká z Márquezových príbehov a umožňuje nám, znovuobjaviť ju.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=18344&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)

Krásne, rytmické, zahmlené, hlboko ľudské, silné svedectvo o múdrosti života. Symbol kohúta, ktorý sprevádza komunitu aj jednotlivca, je niečo, prečo sa oplatí obetovať, niečo, čo dokáže pretrvať navzdory prekážkam a nemilosti osudu. Absurdita, v ktorej plukovník uviazol, je všade okolo nás – v konzumnom, byrokratickom svete. Hoci sa z nej nedá zdánlivo vymaniť, je možné zmeniť optiku nazerania – do vnútra – intimity bratskej lásky a porozumenia, ktoré prekoná všetko utrpenie. Dôkazom sú nočné rozhovory plukovníka a jeho ženy, ich odvaha nevzdať sa, ale zápasiť, aj keď nevedia, čo budú jesť. Dokonalý prírodný motív kohúta nie je iba nositeľom nádeje, ale aj spôsobu čakania na to, čo príde.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=16421&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)