„Nenechajme extrémizmus vyhrať v našich mysliach“ (Ján Markoš)

Šachový veľmajster, spisovateľ a lektor kritického myslenia – Ján Markoš pokračoval v šírení osvety o rozlišovaní lží a manipulácií na internete a v spoločnosti, tento raz medzi mladými v Prešove.

PREŠOV. Viac ako stovka študentov prešovského Gymnázia sv. Moniky sa vo štvrtok 12. mája 2022 v priestoroch školy zúčastnila diskusie so spisovateľom Jánom Markošom, ktorý im spolu s postupmi, ako sa nenechať oklamať manipulátormi, prezentoval svoj manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe a knihu etických dilem Medzi dobrom a zlom, ktorých výtlačky daroval študentom. Diskusiu otvorila tamojšia slovenčinárka Anežka Richtariková a stretnutie moderoval Tomáš Fedorko z prešovského kníhkupectva Artforum. 

Viacerí študenti sa aktívne zapojili do debaty a pýtali sa na rôzne situácie zo života, v ktorých sa stretávajú s ľuďmi s extrémistickými postojmi. Maturant Tobiáš sa spýtal, či sa vôbec oplatí s takými ľuďmi debatovať. Markoš mu poradil, že je potrebné  spýtať sa samého seba: „Nakoľko mi je ten človek blízky?“ a tiež: „Kto sa díva?“. Ak je to neznámy človek a nikto ďalší nie je v okolí, podľa Markoša je lepšie nechať takého človeka a odísť. „Pokiaľ sú tam diváci, tak zostávame v tej diskusii. Nie kvôli tomu človeku, ktorý sa s nami háda, ale kvôli divákom, lebo väčšina ľudí nemá na veľa vecí utrasený názor a stojí za to ich ovplyvniť,“ povedal spisovateľ a zároveň dodal, že v prípade, že niekto šíri extrémistické názory pred ľuďmi, tak „si nemôžem dovoliť odísť, lebo nechcem, aby nad vašimi mysľami vyhral takýto extrémistický hlas.“ Na druhej strane, ak ide o blízkeho človeka, autor neradí odchádzať, aby sa vzťah s týmto človekom nerozpadol, práve naopak, povedal: „Je treba utužovať vzťah, veľa počúvať, hľadať spoločné momenty, občas pochváliť, pýtať sa na zdroje a zistiť, či neexistujú iné a hodnovernejšie, odkiaľ sa to dá vytiahnuť, a týmto oponovať. Určite nefunguje, keď prídem za človekom a poviem mu: ‚Ty sa mýliš, to sú všetko blbosti. Ja to viem lepšie.’ To je také neúctivé.“

Ján Markoš vysvetlil študentom: „Kritické myslenie je schopnosť rozoznávať kvalitu informácií. Neznamená to len pýtať sa samých seba: ‚Je to pravda?’“ a pokračoval, že je treba hľadať  odpovede aj na ďalšie otázky: prečo tá informácia vznikla práve teraz, čo tým autor sleduje a ku komu sa prihovára, či je tá informácia fér voči tým, ktorí sa v nej vyskytujú, či mali priestor sa vyjadriť, či je to štylisticky dobre napísané a podobne.

V debate prítomní riešili aj sociálne siete a časté nenávistné komentáre. Markoš študentom čítal rôzne typy komentárov a pýtal sa ich, ako by na nich reagovali, a či by ich pod svojimi príspevkami zmazali, resp. prečo. Spisovateľ tiež odporučil študentom, aby na sociálnych sieťach sledovali aj profily, s presvedčením ktorých nesúhlasia, aby tak bojovali proti algoritmu sociálnych sietí, ktorý ľuďom ukazuje len príspevky, ktoré sa im páčia. Konzervatívcom odporúčal sledovať aspoň jedny liberálne noviny a liberálom konzervatívne, a tak aspoň trocha sledovať svet ľudí s inými hodnotami. Markoš pochválil tých študentov, ktorí sa rozhodli prestať používať sociálne siete: “Všetci potrebujeme komunitu, takže keď niekto má to šťastie, a má kamarátov, vie s nimi ísť von, tráviť s nimi čas atď. aj bez sociálnych sietí, tak super, nič lepšie sa nemohlo stať!“ 

Študenti reagovali na stretnutie so spokojnosťou a záujmom. Debatu ukončila až časová tieseň. Táto diskusia bola jedna z prvých, ktoré sa podarilo na tomto prešovskom gymnáziu po uvoľnení reštrikcií zrealizovať.  „Veľmi prínosná beseda, objasnila mi niektoré veci. Dobre sa počúvala a bavilo ma to,“ hovorí tretiačka Sofia, ktorá si zo stretnutia odniesla manuál kritického myslenia. O túto knihu bol medzi prítomnými študentmi veľký záujem a jej výtlačky sa rýchlo rozobrali. 

Autor článku: Peter Haľko – študent Gymnázia sv. Moniky
Fotografie: Peter Haľko– študent Gymnázia sv. Moniky