3.3.2023 o 18:00 sa konala v Stromoradí beseda s oceňovaným reportérom Tomášom Forróm (autorom knihy Donbas), dokumentaristom Pavlom Pekarčíkom, reportérom Andrejom Bánom a Lukášom Belejom z dobrovoľného hasičského zboru, ktorý pomáha Ukrajine v týchto ťažkých vojnových časoch. Skupinka našich študentov s p. uč. Richtarikovou sa zúčastnili besedy, ktorá bola veľkým obohatením a prínosom. Jedna z účastníčok, Barbora Mišenčíková, sa rozhodla podeliť sa o svoje pocity:
Začiatkom marca som mala príležitosť zúčastniť sa prednášky a trochu spoznať život Tomáša Forra. Na prednášku som išla s pocitom, že je to obyčajný novinár, no odišla som s myšlienkou, že je oveľa viac, než „len novinár“. Hneď ma zaujalo to, čo robí, a hlavne, ako to robí.
Jeho výpravy na Ukrajinu musia byť fyzicky aj psychicky veľmi náročné. Obdivujem, ako sa tam stále vracia s cieľom naďalej pomáhať, a ako si získal dôveru na Ukrajine. Trochu ma zarazilo, že vlastne aj pri tom všetkom, čo robí, sa zmienil, že má pocit, že by toho mohol urobiť viac. Keď hovoril o zákopoch a o tom, ako to tam približne vyzerá, pripadalo mi to ako z filmu, a stále si nechcem pripustiť, že aj v 21. storočí sa vo svete konflikty riešia vojnami.
Dotkol sa veľmi aktuálneho problému konšpiračných teórií a nepodložených informácií, ktoré môžeme nájsť na internete. Okrem článkov sú časté aj upravené staré fotky z vojen, ktoré môžu pôsobiť ako nedávno odfotené. Preto by sme si mali vždy pozerať zdroje, z ktorých informácie čerpáme.
Samozrejme, nejednému divákovi vŕtala v hlave otázka, prečo sa stále vracia na Ukrajinu. Jeho odpoveď: „ženie ma to, že chcem vydať svedectvo vlastnými očami“ ma veľmi inšpirovala k premýšľaniu nad tým, ako môžem pomôcť ja?
Ak vám chýba motivácia pre začatie niečoho prínosného pre okolie, určite odporúčam zúčastniť sa takejto besedy, vypočuť rozhovory s Forróm, alebo prečítať si jeho knihy. Nikdy nie je neskoro, aby sme začali pomáhať.
Zarážajúce bolo, že paralelne s touto besedou, v tom čase neďaleko protestovalo zopár mierotvorcov za Ruskú federáciu. Pokričali a pomávali vlajkami pred pomníkom sovietskej armáde, a keďže sa radnica na nich pripravila, ešte aj protest za ruské záujmy prebiehal pod žlto-modrou žiarou ukrajinských farieb, ktorými bola budova podsvietená.
Dokazuje to, že mnohí Slováci stále veria dezinformáciám, ľahko sa nechajú zmanipulovať, postrádajú kritické myslenie a nedokážu prijať zodpovednosť za svoju slobodu. Ako rezonovalo aj na besede – veľké poslanie tu zohráva rodina, vzdelanie, spoločensko-politická kultúra. Verme, že ak sa aj včas nedočkáme účinnej reformy školstva, odhodláme sa konečne viesť kultivovaný dialóg o ľudskosti, ktorá prispeje k reforme sŕdc.
