alebo vyššiu matematiku by som prirovnal k umeniu

Úspechy

MICHAL IĽKOVIČ – najvýraznejšie umiestnenia

2024/25

• 1. miesto KK MO A, 2. miesto CK MO A, na celoslovenskom výberovom sústredení konečné 8. miesto (prvé nepostupové na celosvetovú matematickú olympiádu v Sydney)
• 1. miesto KK FO A, úspešný riešiteľ CK FO
• MATBOJ – 6. miesto v celoslovenskom poradí
• NÁBOJ – v celoslovenskom poradí 8. miesto (zo 68) a v medzinárodnom 77. miesto (zo 743)

2023/24  

• 1. miesto KK MO A, účastník CK MO A
• 1. miesto KK FO v kategóriách A, B
• MATBOJ – 8. miesto v celoslovenskom poradí
• NÁBOJ – v celoslovenskom poradí 4. miesto a v medzinárodnom 34. miesto (zo 602 tímov)

2022/23

• 1. miesto KK MO A, účastník CK MO A, 2. miesto KK MO B
• 1. miesto KK FO C
• MATBOJ – 5. miesto v celoslovenskom poradí
• NÁBOJ – 7. miesto v celoslovenskom poradí

2021/22

• 1. miesto KK MO C, 3. miesto výberové sústredenie pre CPSJ, 16. miesto európske CPSJ
• 2. miesto KK FO D
• MATBOJ – 3. miesto v celoslovenskom poradí
• NÁBOJ – 12. miesto v celoslovenskom poradí

2020/21

• 8. miesto OK MO Z9
• NÁBOJ – 16. miesto v celoslovenskom poradí

Mišo, môžeš sa na začiatok nejako stručne predstaviť, odkiaľ si, z ktorej triedy,  čo najradšej robíš?

Som študent 5.BA, najlepšej triedy na Monike a venujem sa matematickým súťažiam „profesionálne“. Poloprofesionálne.

Máš aj iné záujmy?

Som bývalý tenista, rekreačne hrám na gitare a rád si zahrám basketbal.

Poďme ešte k tvojim všeobecným zručnostiam, predtým než prejdeme k matematike a fyzike. Toto číslo časopisu bude venované jedlu. Vieš si niečo uvariť?

Vzhľadom na to, že od septembra budem bývať na internáte, už sa na to pripravujem. Zatiaľ si viem uvariť zemiaky a nejakú ryžu, možno si s tým zo začiatku vystačím. Zvyšok domyslím, to sa naučím za chodu.

Tvoje najobľúbenejšie jedlo?

Mám veľmi rád višňové pirohy od babky na ukrajinský spôsob… so smotanou.

Ako sa stravuješ, máš nejaké veci, ktoré vylučuješ zo svojej stravy?

Vylučujem sladené vody, no a veľmi rád mám banány, ovocie všeobecne. Každý seminár – kilo sliviek alebo pomarančov. Je to dobré na rozmýšľanie. Odporúčam na seminár z matematiky a iné semináre. Aj počas písomiek, keď si stihnete šúpať.

Patrí ananás na pizzu alebo nie?

No, podľa mňa každá príloha patrí na pizzu, Je to skvelé jedlo práve v tom, že každý si ho môže prispôsobiť, ako chce. Ja som všeobecne nebol veľký fanúšik ananásu, ale keď som si ho raz kúpil a zjedol taký čerstvý, zistil som, že to je reálne celkom dobré ovocie. Kľudne môže ísť na pizzu. Ja v tom problém nevidím.

Ako si sa dostal k matematike a fyzike, a ako vznikal tvoj záujem o nich?

Odpozoroval som to od starších súrodencov. Oni sa pripravovali na súťaže, a ja som chcel tiež, tak som dostal  do ruky tretiacku Pytagoriádu.

Koľko si mal vtedy rokov?

Bol som prvák, ale neriešil som to, robil som si to doma, nechodil som na súťaže, až potom, ale stále ma to bavilo. Mal som dobrú triedu na základnej, kde sme spolu mohli chodiť na súťaže, to ma tak držalo pri tom. Potom prišli aj úspechy, čo ma tiež motivovalo.

Ako všetci vieme, máš určite dar od Boha. Ale čo všetko si musel urobiť ty navyše, aby si sa dostal na túto vysokú úroveň, v podstate môžeme povedať, že medzi najlepších na Slovensku?

Riešenie seminárov ma najlepšie pripravilo na všetky súťaže, ale aj sústredenia, byť v komunite tých najlepších matematikov, to je veľká príležitosť na učenie sa nových vecí. Čo som tým niekedy obetoval, je čas strávený v škole, potom som aj o veľa možností prišiel a niektoré zážitky som premeškal, ako napríklad nejaké duchovné obnovy, alebo ples, a čo som tiež niekedy obetoval, bolo zdravie, lebo po sústredení som prišiel úplne nachladnutý a chorý, ako napríklad aj teraz, už skoro tretí týždeň ma to drží. Ale stálo to za to, na niečo to bolo.

Koľkokrát v roku si musel ísť na sústredenie, aby to malo nejaký efekt na tvoj výkon?

Nie je to nevyhnutné, ale ja som chodieval na dve až tri sústredenia ročne, pričom viacej by som už nezvládol. Skúsil som ísť na dve hneď po sebe, tak, že v sobotu som prišiel z jedného, v nedeľu som išiel na druhé, ale to už som nikdy nezopakoval, lebo som bol už úplne vyčerpaný.

Keď si na sústredení, a dostávate nejaké sady úloh, riešite ich. Čím sa odreaguješ, čo robíš pomedzi riešenia?

Sústredenia sú v podstate len tábory počas školy, a reálne prednášky sú tam iba doobeda nejaké dve hodiny a okrem toho hráme veľa hier, športujeme, rozprávame sa, hráme na gitare občas a je to viacej než nejaké počítanie príkladov.

V tomto školskom roku si dosiahol najvýraznejší výsledok na matematickej olympiáde, vyhral si krajské kolo, bol si druhý na celoslovenskom kole a len tesne ti ušiel postup na celosvetovú olympiádu, ktorá bude tohto roku v Austrálii. Bolo to trpké v tej chvíli, ale teraz ako sa na to spätne pozeráš? Skús to popísať všetkým, akými kolami si musel vlastne prejsť, zo školského až po výberové sústredenie?

Najprv musí človek prejsť domácim kolom. No nie je to odrobené kolo, aby to vyradzovalo ľudí, skôr aby ich to pripravilo na ďalšie, na školské alebo krajské kolo, aby tam aspoň nejaké príklady vypočítali a reálne prvá prekážka pred hocičím je krajské kolo, lebo tam musí byť študent po prvé úspešný, takže musí získať aspoň 10 bodov z 24, a po druhé musí byť v top 40 na Slovensku, aby sa kvalifikoval na celoštátne kolo. Tento rok som si na krajskom kole celkom veril, že obe tieto kritéria splním, a snažil som sa získať plný počet, čiže 24 bodov, čo mi tesne ušlo. Nebol som až tak úplne punktuálny, napísal som až príliš skratkovito riešenie, ale mohol som reálne získať plný počet, no to nie je až tak podstatné. Potom prišlo celoštátne kolo, a tým, ako mi to išlo celý rok, som si myslel, že sa viem umiestniť do top 10, a to bol teda môj cieľ. Na samotnom celoštátnom kole mi sadli príklady, oba dni sa podaril úspech, vypočítal som všetko a bol som druhý. Výberové sústredenie na medzinárodné olympiády bolo už nad rámec mojich cieľov, nečakal som, že budem mať nejaké šance bojovať o medzinárodnú olympiádu. Vôbec som s tým na začiatku roka nepočítal, ale povedal som si, že keď už mám takú možnosť, tak sa budem snažiť čo najviac, a tak to len tesne nevyšlo. Teraz som sa už cez to preniesol, ale klamal by som, ak by som povedal, že mi to úplne po tej súťaži nevadilo.

Aké úlohy na matematickej olympiáde sú pre teba najťažšie a prečo?

Typovo mám viacero odpovedí, všeobecne témy, ktoré mi nejdú sú funkcionálky a nejaké veľmi náročné kombinatoriky. Vymýšľať nejaké hry a stratégie, pretože mi trvajú najdlhšie, a kým by som na súťaži nejakú správnu stratégiu vymyslel, tak už by  sa dávno aj súťaž skončila.

A naopak, tie najlepšie úlohy, kde si veríš najviac?

No, určite geometria. Tam je to iba o niektorých pár zásadách, ako si nakresliť dobrý obrázok a nejaké základné stratégie, čo v tých obrázkoch je a dá sa tým celkom konzistentne vyriešiť každá úloha. Na geometrii sa mi páči to, že môžete poznať ťažké vety, ale každú úlohu viete vyriešiť len z toho, že tam niekde sa nachádza podobný trojuholník.

Ktorý z tvojich úspechov, umiestnenie počas doterajšieho štúdia ti prinieslo takú najväčšiu vnútornú radosť alebo pocit takého zadosťučinia za všetku tú námahu? Či už tímovo alebo jednotlivo.

To je ťažko povedať, lebo bolo veľa pekných úspechov, ale žiaden tak nevyniká, lebo večne skončíme druhí, a aj individuálne to celkom často platí. Najkrajší úspech bolo druhé miesto na Náboji. Tam sa nám minulý rok podarilo poraziť aj matematické školy. To bolo celkom dosť nečakané, nevídané, bezprecedentné. Ale aj tento rok, druhé miesto na celoštátnom kole potešilo. Ja rád zbieram veci, nejaké tričká alebo aj medaily. Mňa teda potešila medaila najviac zo všetkých odmien, ktoré som dostal. Kvôli tomu tiež musím povedať, že to bol jeden z tých najuspokojivejších úspechov.

Vráťme sa k tým tímovým súťažiam, ako vnímaš tímovú spoluprácu, mal si rôzne tímy, v ktorých si súťažil. Čo ťa naučili tieto spoločné výzvy, keď si bol mladší a potom neskôr, keď si bol starší a musel si byť ten, kto to ťahá?

Tak to je veľmi ťažká otázka. Ani neviem, čo mám na to povedať. Práca v tíme nie je moja silná stránka, ale snažím sa čo najviac spolupracovať s ostatnými. Tiež sa ani sám necítim byť komfortne vo vodcovskej pozícii, a radšej sa sústredím najviac na svoj výkon. Ale musím povedať, že pracovať v tíme na matematických súťažiach mi nikdy neprekážalo, pretože som mal super tím,  menovite: Paťo Barnišin  Vlasťo Urda, Kubo Pekľanský, ale aj tí starší, ktorí zmaturovali: Matúš Sedlár, Saša Kačmarová  Mima Halasová, ale aj Braňo Diro, oni tiež stáli za tými najväčšími úspechmi, ale aj vďaka nim sa darilo tejto škole na matematických súťažiach počas všetkých rokov. Na tímových súťažiach je pekné, že to nie je len o jednom človeku. Celý tím musí byť dosť dobrý na to, aby dokázal konzistentne dosahovať také pekné úspechy.

Okrem toho, že si vyhrával matematické súťaže, v tomto aj minulom roku si sa umiestnil na prvom mieste krajského kola fyzikálnej olympiády. Bolo náročné zlúčiť prípravu na obe tieto súťaže?

Vždy som sa pripravil podľa toho, čo ma aktuálne bavilo viac. Často sa mi aj smiali rodičia, že pred veľkou matematickou súťažou som riešil najviac fyziku a pred veľkou fyzikálnou súťažou som riešil najviac matematiku. Mne to tak hlavne vnútorne dávalo zmysel, že teraz je pre mňa riešenie matematiky najviac povinnosť zo všetkého, tak musím riešiť fyziku, to je pre mňa teraz oveľa viac hobby. Človeka najviac baví robiť to, čo nemusí, a to, čo je pre neho iba zábava. Samozrejme, človek nemôže robiť dve veci naraz.

Často počujem ľudí, aj v školských okruhoch ohľadom matematiky, že ich to netrápi, lebo im to do života nič nedá, takže k tomu nemajú vzťah, a ani nevidia dôvod si vybudovať vzťah s matematikou, lebo majú pocit, že im to proste netreba. Aký je tvoj názor na toto?

Ak ju človek nechce, tak ju ani nebude v živote potrebovať. Je to už na každom človeku, ako veľmi chce v živote využívať matematiku. Môže prinášať aj v každodennom živote veľa rôznych benefitov a výhod. To, že vie dobre počítať, ale aj taká vyššia matematika – tu by som prirovnal  k umeniu. Takisto, ako niekto vie obdivovať majstrovské obrazy, tak môže rovnako obdivovať aj tie najslávnejšie dôkazy, napríklad Dôkaz veľkej Fermatovej vety, alebo aj staršie, Dôkaz nekonečného počtu prvočísel, alebo iracionality odmocniny z dvoch. Tieto dôkazy majú tiež svoju estetickú hodnotu a sú ľudia, ktorí sa vyžívajú v ich skúmaní a objavovaní.

Ani fyzika nepatrí vo všeobecnosti medzi obľúbené predmety stredoškolákov. Čo by si odporučil mladším spolužiakom, aby dokázali zmeniť tento svoj postoj? Alebo máš špeciálny prístup, metódu, ako sa učíš fyziku, ako sa oni majú učiť fyziku a ako sa spriateliť s fyzikou?

No, dve veci odporučím. Naučiť sa najprv matematiku a potom zabudnúť na to, čo sa naučili  na hodinách fyziky. Nech si skúsia radšej prečítať nejakú dobrú knižku o fyzike, napríklad  Nepredvídateľná fyzika od Helen Czerski, alebo  ešte  by som mohol odporučiť YouTube kanál Dr. Jorge Diaz. To sú také pekné zdroje, ktoré sa pozerajú na fyziku inak než v škole a vedia ukázať, že vlastne je aj príbeh za skúmaním fyziky. Často je oveľa podstatnejšie, že prečo, než ako, a na hodinách fyziky nie je čas povedať, že prečo vôbec to, čo sa učíme,  je podstatné pre nás.

Ďakujeme, že si bol súčasťou Gymnázia svätej Moniky, aj za všetky tvoje úspechy a prajeme ti, aby si nachádzal riešenia nielen v matematických a fyzikálnych príkladoch, ale aj v tých životných. Nech sa ti darí.

Tomáš Marcin, 2.B