Boli ste už niekedy na púti?  A ako dlho ste putovali? Hodiny, dni, týždne…  Na podobnú púť boli kedysi dávno poslaní aj dvaja muži – bratia. No nekráčali deň ani dva. Putovali roky a roky.  A hoci ich cesta patrí do minulosti, dovolili nám putovať s nimi. Nie úplne doslova, ale aj tak sme boli súčasťou ich nekonečne dlhej cesty.

18. 12.  sme v Kine Scala sprevádzali Konštantína a Metoda na ich cestách. Prechádzali sme s nimi rôznymi úskaliami. Vyzdvihli sme pozostatky sv. Klimenta, videli, ako vznikala hlaholika. Dokonca sme boli svedkami toho, ako si Konštantín skúšal svoju reč, prednášal Proglas, či ako učil ľudí písať a hľadal slová, ktorým by rozumeli.

To, ako učil, sme si vyskúšali aj my, konkrétne naša Laura, ktorá sa naučila písať v hlaholike svoje meno. Vtedy sme si uvedomili, že vytvoriť jazyk neznamená len napísať písmená. Znamená to dať ľuďom možnosť porozumieť. Boli sme pri tom, keď prišli na Veľkú Moravu či do Ríma. Presadiť staroslovienčinu ako ďalší liturgický jazyk nebolo jednoduché, no dokázali to.

A viete, čo sľúbil Metod? Že ak sa im podarí splniť poslanie na Veľkej Morave,  tak sa stane arcibiskupom. A ako už iste aj z dejepisu poznáte, Konštantín na sklonku svojho života vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril. A Metod? Ten sa stal arcibiskupom a pokračoval v tom, čo spolu s bratom začali.

Ich putovanie sa síce skončilo, no jeho kroky počuť dodnes. V slovách, ktoré používame, v písme, ktorým píšeme, aj v kultúre, ktorú žijeme. A možno práve preto ich cesta nebola len púťou dvoch bratov.

Stanislava Molčanová, 4.B