Volám sa Mária a rozhodla som sa napísať pár riadkov aj k tejto téme, pretože si myslím, že je dôležité, aby mladí ľudia neverili rôznym vykonštruovaným príbehom, ktoré síce znejú jednoznačne a jednoducho, no o realitu častokrát ani nezakopli.

Môj brat Daniel strávil viacero dní na hraniciach vo Vyšnom Nemeckom, kde pomáhal našim utekajúcim susedom a taktiež ľuďom z iných štátov, ktorí tam len študovali  či pracovali, dostať sa do bezpečia. Zároveň bol svedkom toho, ako Stanislav Mizík prišiel na hranice s cieľom „ukázať Slovákom PRAUDU“ a vytvoriť strašiaka, ktorý neexistuje. Komu by sa predsa páčilo, aby nám tisíce občanov tretích krajín zobrali všetku prácu a zničili kultúru?

Momentálne máme u nás doma ubytované dve Ukrajinky. Ľudmila a Nasťa prešli zo svojich miest Sumy a Uhroidy, (ktoré je vzdialené 7 kilometrov od ruskej hranice) 22 hodinovú cestu, aby sa zachránili od zbraní Putinovej „špeciálnej operácie“. Dáme za „PRAUDU“ neprajníkom, že to bolo kvôli preplatenému vstupu do ZOO, či dovolenke v cudzích domoch grátis? Ľudia, veď to nemôžete myslieť vážne!

Doma sa snažíme zabezpečiť všetko, čo potrebujú, no v ich situácii vieme, že si neprajú nič iné, len vrátiť sa naspäť domov k svojej rodine, ktorá sa teraz skrýva v pivnici s nevládnou babkou, ktorá by tak náročnú cestu nezvládla.

Je toto hodné závidenia?

Mária Gajdošová (I.C)