24.februára prišla správa o vzniknutom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou. Vtedy začal aj nával obyvateľov, ktorí sa snažili utiecť pred touto hrôzostrašnou vojnou.            

Ja bývam v Snine, čo je približne 34 km od hraničného priechodu Ubľa – Malyj Bereznyj. Mala som možnosť vidieť, ako to prebieha na hraniciach v prvých dňoch. Najprv prišli utečenci z vyššej sociálnej vrstvy, ktorí len prechádzali a cestovali ďalej na západ. Tvorili sa kolóny, v ktorých sa čakalo aj 5 hodín. Okrem áut, nabalených až po strop, prichádzali aj rodiny, neskôr len matky s deťmi, v rukách držali len jednu cestovnú tašku, či dokonca igelitku. Stretla som sa s príbehom, kde mladá rodina s 3 deťmi šli ku hraniciam celú noc. Po vstúpení na slovenskú stranu deti hneď zaspali na deke v lese, kúsok od hraničného priechodu. Ich rodičia mali len pár veci a nevedeli ani dobre iný cudzí jazyk. Kontroly na hraniciach netrvali až tak dlho, no stretávala som sa s ľuďmi, ktorí boli dezorientovaní, unavení, hladní, dehydrovaní a aj častokrát zranení. Nával ľudí bol čoraz väčší a už pomaly nebolo miesto, kde ich ubytovať. Dobrovoľníci boli tak isto vyčerpaní, pretože fungovali 24/7. Veľmi to vplývalo na našu psychiku, pretože nie ste pripravení na plač malých detí, ktoré stratili rodičov, na rany po celom tele a na emotívne lúčenie mladého manželského páru. Samozrejme, táto situácia sa netýkala len tých, čo boli priamo na hraniciach. Po pár dňoch sme to pocítili aj my v meste, kedy v najväčších obchodoch už neboli základne potraviny alebo niektoré lieky.

Tieto ťažké časy nás zasiahli, no zároveň nás aj príjemne prekvapili, že stále existujú dobrí ľudia. Existuje  láska k blížnemu, ako som mohla vidieť na vlastne oči v jeden deň v obchode: Stará babička, snažiaca sa udržať na nohách, mala plný košík detského oblečenia, jedla, plienok a ďalších potrieb. Určite to muselo byt finančne náročné, ale povedala: „Blížnym treba stále pomáhať a v týchto chvíľach ešte viac, ja prídem o pár peňazí, no oni prichádzajú o domovy či životy. A to im už nikto nenahradí.„

Laura Mihoková (III.B)