Monika Široká – interview

Ako by ste samú seba charakterizovali? Aká je vaša osobnosť?

No, pre mňa je základom môj vzťah s Bohom, na tom budujem celý svoj život, mám manžela, s ktorým zdieľam svoje nadšenie pre chémiu, je tiež chemik. Máme synčeka, ktorý nám robí tiež veľkú radosť. Mám rada všetko zorganizované, pod kontrolou, skrátka taký perfekcionizmus. A to moje vedecké smerovanie potrebujem vykompenzovať niečím umeleckým –  rada tancujem, čítam knihy, a ak mám čas, vytvorím niečo pekné, čo skrášli mňa alebo moje okolie. Osobnostne som taký melancholik, skôr extrovert ako introvert.

Ako ste dospeli k tomu, čo sa stane vaším povolaním? Čo vám dopomohlo v tomto rozhodovaní?

Myslím, že to všetko začalo v dielni môjho dedka, ktorú som ako malé dievčatko obdivovala. Bol to taký fascinujúci svet a dedko mi stále vysvetľoval  veci z fyziky a ja som tomu nerozumela ,ale potom, keď prišla fyzika v 6. ročníku, bolo to pre mňa všetko fascinujúce, také objavovanie, ako funguje svet. Matematiku som mala rada vždy. Mala som veľmi dobré učiteľky už na základnej škole a potom, keď prišla v 8. ročníku chémia, tak ma to úplne dostalo. Keďže som bola v tých prírodných vedách dobrá, pomáhala som a vysvetľovala veci spolužiakom. Už na základnej škole som nad tým uvažovala, že asi budem učiteľkou práve týchto predmetov. Na gymnáziu ma podporil pán riaditeľ ( ešte tu) a pripravoval ma v 1. ročníku na olympiádu, ako úspešná riešiteľka krajského kola som bola na letnej škole chemikov dvakrát po sebe, a to už bola taká posledná pečiatka, že chémia je moja cesta.

Ako vnímate to že máte možnosť vzdelávať na GSM? 

Tak vzhľadom na toto načasovanie je to taký darček od Boha, že sa môžem venovať tomu, čo rada robím a zlepšovať sa v tom, v prostredí, na ktoré mám pekné spomienky. 

Je vo vašej profesijnej kariére alebo aj v osobnom živote méta, ktorú chcete dosiahnuť?

Za posledné dva roky som vlastne také veľké ciele dosiahla. Dieťa, doktorát, presťahovanie do vlastného domu  a teraz som bola tak nastavená, že si chcem oddýchnuť od stanovenia si veľkých cieľov, ale tak najviac si chceme upraviť záhradku, to je taký osobný cieľ doma. V profesijnom živote sa  mi vlastne ten sen splnil, že môžem učiť chémiu tu na GSM,  mojím cieľom je tešiť sa z toho a zlepšovať sa. Sú aj ďalšie sny, ale teraz sa teším z toho, čo je.

Na záver, čo by ste chceli odkázať žiakom GSM?

Asi by som odkázala študentom, aby využili všetky možnosti tejto školy. Jednak môžu získať kvalitné vzdelanie, ale taktiež tu máte možnosť aj na duchovný a osobný rast. Možnosť získať nových priateľov, nové zážitky. Keď to na maximum využijete, budete s radosťou spomínať,  že ste si to fakt užili.

Buď alebo?

more – hory

čaj – káva

sladké – slané

leto – zima

film – seriál

maľovanie – tanec

Soňa Maľariková (1.A)