„Ránko všetkým!“ vošla som do kuchyne a pozdravila moju spiacu rodinu. 

„Mami, včera som dočítala tú slávnu knihu, vieš ktorú,“ postavila som sa vedľa nej a nabrala si pohár vody. 

„Tú, v ktorej bola vražda?“ zívla mama otvoriac chladničku, „Sviňa, tak sa volala?“ pýtala sa melóna v chladničke. 

„To je film, Zlatko,“ pristúpil k nej zozadu otec, vyťahujúc mlieko ju pobozkal na líce. 

„Ci jeho!“ zvolal brat, „Tati, pozri koľko som vyhral,“ ukázal otcovi mobil, ani nie na sekundu a hneď mu ho vytrhol hrajúc ďalej svoju hru. Zozadu k nemu po špičkách pristúpila mladšie sestra a štipla ho so štipcom, ktorý sa len tak povaľoval na linke.

„Au! Mami, povedz jej dačo,“ vrhol na sestru nemilosrdný pohľad a kopol ju do píšťaly.

„Au je značka pre striebro a Va ako vanadium,“ zahlásila pomedzi zuby,“ by mohlo byť po španielsky va, ako ísť, ale v tretej osobe,“ mudrovala sestra a tiež pozerala do mobilu. 

„Ja ti dám Va ako značku vanádia, to je V,“ vytiahla som dosku na krájanie a vzala niekoľko jabĺk, ktoré sa mi mali stať obeťou. 

Ignorujúc ma zvolala: „Enter! Odoslala som úlohu,“ spokojne si obzrela všetkých prítomných.  Mama letmo pozrela na hodinky, ktoré ukazovali desať hodín a pokrčila plecami. 

„Neposlala si to po termíne?“ podpichovala som ju.

„Ani náhodou, práve to učiteľka pridala ako úlohu,“ odložila mobil pustiac sa do jedenia.

„Enter je aj časopis alebo tlačidlo na počítači,“ po niekoľkých sekundách skúsil brat nájsť nejakú spojitosť a hrať sa na znalca, „môžete si ho všimnúť aj pri vstupe na dverách,“ mával rukami podobne ako sestra, keď niečo vysvetľovala a tvárila sa dôležito.

„Ja tak nerozprávam,“ dvihla povýšenecky bradu, „plus, už to nie je vtipné, povedal si to neskoro.“

„Už to nie je vtipné,“ zopakoval po nej piskľavo brat. 

„Mamí, povedz mu niečo, nech prestane po mne o-pa-ko-vať,“ zamrnčala zdôrazňujúc slabiky posledného slova. Mama sa k nej otočila a sestra nenápadne kopla nohou do brata pod barovým pultom. Ten na ňu zagánil a ošpliechal ju lyžičkou. Zahajúc protiútok hodila doňho kúsok čerstvo nakrájaného jablka. Aby som neostala nečinne stáť, natiahla som sa za bratovým mobilom, lenže som mu ho nestihla potiahnuť a tak som schytala od neho po prstoch.

„Wau, vy ste teda dekadentní,“ zasmiala sa mama už prebudená naším divadlom.

„Kšic, ty džvir!“ urobil otec grimasu na mačku za oknom a tým zakončil naše prvé dejstvo.

Anastázia Pasok