Premyslené a vypointované poviedky , otvorené, presahujúce, nevyčerpateľné, jazykovo presné, naznačujúce majstrovstvo autora, ktorý sa neustále s čitateľom zahráva. Písanie a čítanie – ako šachova partia, v ktorej je víťazom každý. Akokoľvek uchopíte text, vždy natrafíte na hlbočinu – je Murakamiho slon metaforou Exuperyho slona, ktorého zjedol had a dospelí ho nevideli, pretože nedokázali vidieť v skrytosti? „Ľudia vo svete kitchen túžia po určitej jednotnosti. Jednotnosť dizajnu, farby, funkcií“ (tsr. 374) Komerčnosť, stádovitosť, povrchnosť, odľudštenosť, ktoré autor zobrazuje ako geniálny pozorovateľ, je desivo pravdivá: „Postavy, ktoré vidím, nemajú tváre. To mlčanie je ako ľadová voda a postupne vsakuje do všetkého. V tom tichu sa všetko rozpúšťa na lepkavé bahno. A ja sa v ňom roztápam, a nech akokoľvek kričím o pomoc, nikto ma nepočuje.“(str. 351)

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=166902&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)