Večná faustovská téma zapredania duše diablovi je u Bulgakova trochu posunutá. Majster musí zdieľať osud Margaréty, avšak jeho zatratenie je iné ako zatratenie piláta, ktorý zradil Ježiša (skutočného Majstra). Majster – spisovateľ, zatratený totalitným komunistickým režimom má svoj zrkadlový obraz v Matúšovi, ktorý sa postavil (na rozdiel od Piláta) proti režimu a spisoval jeho príbeh. Napriek rozvláčnym opisom komediálnych démonov, čo je predstava totalitného (komunistického) vnímania čertov ako rozprávkových bytostí , ktoré nastavujú zrkadlo – im v závere Bulgakov strháva masku a obnažuje ich hrôzu v klamstve, keď prichádzajú na temnú bezútešnú kamenistú pláň a Majster sa pýta, kam má ísť… Majster nemôže ísť tam, kam posielal Piláta – za Ježišom (ako diabol tvrdí: „načo sa hnať po stopách toho, čo sa už skončilo“) V skutočnosti sa to neskončilo. Preto si zo všetkých príbehov autor vybral práve tento – Ježiš zomrel, aby nás vykúpil pre večný život. To je skutočná láska. Preto diabol nevyhral, ani nikdy v nijakej (akokoľvek totalitne deformovanej podobe) nemôže vyhrať. Pravda, o ktorej vždy budú slobodní spisovatelia písať, sa umlčať nedá, vždy bude mať svojich učeníkov.

(Nájdete na: https://www.martinus.sk/?uItem=641053&z=XH68YF&utm_source=z%3DXH68YF&utm_medium=url&utm_campaign=partner)