Naši bilingválni štvrtáci boli koncom novembra na exkurzii v Bratislave. Navštívili parlament, Štúdio L+S a vianočné trhy. Zobrali so sebou aj dve spolužiačky z 5.BA.
Prvú adventnú nedeľu a pondelok po nej štvrtáci strávili v hlavnom meste. Do Bratislavy dorazili rýchlikom pred druhou popoludní. Po ubytovaní v hosteli Patio na Špitálskej ulici sa vybrali do centra Starého mesta a navštívili čerstvo otvorené vianočné trhy. Pochutnali si tam na tradičných vianočných dobrotách. Pre niektorých účastníkov exkurzie to bolo prvý raz, čo navštívili Bratislavu.
Väčšina študentov sa zúčastnila nedeľnej svätej omše ešte v Prešove, ale tí, ktorí na nej neboli, tvorili spoločenstvo s bratislavskými kresťanmi. Napríklad Natanael šiel do Katedrály sv. Martina, kde pri svätej omši poslúžil v úlohe lektora. Jeho spolužiak Šimon sa zas pridal do spoločenstva veriacich
v Kostole sv. Ladislava na Špitálskej. Bol nadšený zo spevu miestneho zboru.
Večer študenti strávili návštevou Štúdia L+S. Na mieste, kde pravidelne vystupovali velikáni slovenskej komédie Milan Lasica a Július Satinský, si pozreli predstavenie Don Quijote de la mAncha, ktoré v réžii Bolka Polívku stvárnili herci divadla Klauniky Brno. „Na to, že tam boli len dvaja herci, to odohrali výborne. Páčilo sa mi, ako do toho zapájali publikum a ľudí, že ich vyzvali na pódium, a oni sa vlastne stali stredobodom pozornosti, alebo hercami, na tú malú chvíľu,“ hovorí štvrták Šimon. Jednou zo zapojených do hry bola aj jeho spolužiačka Anastasia, ktorej herci dali prezývku slečna Košílková. „Prekvapilo ma to, no nemala som s tým problém. Hoci, keď povedali, že mám čítať, trochu som sa zľakla, lebo som si uvedomila, že momentálne nie som schopná čítať a artikulovať správne, lebo mám na zuboch strojček. Spravila by som si strašnú hanbu! Našťastie to nechali tak,“ usmiala sa Anastasia. Podľa Šimona to predstavenie bolo vtipné, nečakané a zábavné – nebol tam len „sprostý“ humor, ale aj inteligentný humor. Pani triedna dodáva, že tam bolo veľké posolstvo o učení, vyučovaní a školstve.
V pondelok študenti vyšli na bratislavský hradný kopec. Emu najviac zaujalo práve toto miesto. „Pripadal mi najčistejší a ako také najkrajšie miesto v celej Bratislave. Celkovo, Bratislava ako mesto, aspoň z toho, čo som videla, mi pripadala taká špinavá,“ zhodnotila štvrtáčka Ema, a pokračovala: „Máme aj krajšie miesta u nás na Východe, v Prešove alebo aj v Košiciach, a tieto miesta sú obe krajšie ako Bratislava. Hrad bol jediný taký majestátny.“
V pondelkovom programe však dominovala návšteva budovy Národnej rady Slovenskej republiky. Do parlamentu prišli štvrtáci pešo a po ceste mohli vidieť aj miesta dvoch nedávnych tragických udalosti
v Bratislave (bar Tepláreň a zastávku Zochova), a tak sa lepšie vcítiť do nešťastných situácií, ktoré sa tam udiali. V budove Národnej rady ich sprevádzal zamestnanec komunikačného odboru parlamentu, Ľubomír Adamišin. Ukázal študentom známy vestibul s vystavenými exponátmi štátnosti, priestory pred rokovacou sálou, zdobené pôsobivými dielami Albína Brunovského, a zaviedol ich aj na balkón rokovacej sály. „Výklad ma veľmi zaujal, neboli to len také základné informácie, ale povedal nám aj také pikošky. Napríklad som doteraz nepočula o tom, že jeden poslanec zapojil káblik do nesprávneho miesta, a tým vypojil celý parlament a riešilo sa to veľmi dlho, asi dva týždne,“ povedala iná účastníčka výletu, Ema. V dôsledku toho incidentu bola upravená aj prehliadková trasa pre návštevy. Už sa viac nechodí do zasadačiek výborov, pretože sa zistilo, že podobný incident mohol spôsobiť aj ktorýkoľvek návštevník parlamentu.
V Národnej rade sa naši študenti stretli aj s niektorými politikmi. Najdlhšie sa pri nich zdržal poslanec Marek Krajčí, ktorý v minulosti zastával úrad ministra zdravotníctva. Urobili si s ním aj spoločnú fotku. Študenti videli aj poslancov Richarda Sulíka, Richarda Rašiho, Máriu Kolíkovú, Jána Benčíka, Erika Tomáša, či najstaršieho poslanca, Jána Kerekrétiho. Malé zdržanie prehliadky spôsobila tlačová beseda ministra práce, Milana Krajniaka.
Po skončení návštevy parlamentu si študenti ešte rýchlo kúpili niečo na jedenie a nastúpili do rýchliku na východ.
Exkurzia mala aj svoje úskalia, pretože zorganizovať takmer tri desiatky ľudí je náročné. Michaela hovorí: „Naučila som sa, že ma nebaví cestovať s veľkou skupinou ľudí, a nemám na to nervy.“ Naopak, Natanael si všimol „ako sú ľudia ochotní stráviť čas spolu, aj napriek nepriaznivým podmienkam vonku.“
Exkurzia bola pre študentov vskutku obohacujúca nielen po vedomostnej a po kultúrnej a stránke, ale bola prospešná aj pre budovanie priateľstiev a cvičenie sa v dochvíľnosti či samostatnosti.
Peter Haľko IV.BA