Ponúkame vám duchovné zamyslenie našej maturantky
a milovníčky hôr, prírody a turistiky Mirky Grohoľovej o tom, ako je objavovanie prírody zároveň objavovaním Boha.

Svätý Ján Pavol II. (Milovník Tatier) raz povedal: ,,Slovákov a Poliakov Tatry nerozdeľujú, ale dvíhajú k Pánu Bohu.” Možno to povedal v inom kontexte, no mňa najviac v tejto vete oslovuje: ,,Tatry dvíhajú k Pánu Bohu.”

A Duch Svätý bol v týchto nadmorských výškach spolu so mnou aj v mojich myšlienkach. Možno v tom uvidíte paralelu tiež a možno ste to aj vy, kto takto zmýšľate. Boh mi aj cez túto moju obľúbenú aktivitu  dáva nazrieť do Jeho “pedagogiky” v mojom živote.

Aj ja mám plány, túžby, sny, avšak dôležité je vykročiť a nechať sa viesť turistickými značkami. Možno občas zídeme z cesty , ale dôležité je vrátiť sa na tú správnu. Často nás budú sprevádzať rôzni ľudia, mnohí nás opustia, alebo sa vyberú inam, avšak stále máme istoty, ktoré nás nesklamú (turistické chodníčky, ktoré nám pripravil ich Tvorca).

Často sú cesty kľukaté, možno občas monotónne, a predsa veríme, že prejsť tieto kilometre je veľmi dôležité.

Taktiež sa môžeme mnohokrát potknúť či dokonca padnúť, podstatné je ale vstať a pokračovať vpred s obozretnejším pohľadom na náš cieľ.  A možno náš cieľ ani nevidíme, zakrývajú ho iné kopce, no aj tak veríme, že tam predsa len je. Preto nám všetkým na cestách prajem odvahu vykročiť, vytrvať a nestratiť sa. 🙂

Držte sa! Miroslava Mária Grohoľová 4.C (text aj fotka)